text autorky

Na rozhraní dvoch Karlínov zíva veľká prázdna parcela neukončeného bloku. Nakukuje do križovatky troch malebných rohových domov. Akoby čakala na vyplnenie domom, ktorý bude nápadne dnešný, no tak trochu akoby tam s nimi vyrástol už dávno. Rímsa domu reaguje na ich výšku a hladký parter plynule naväzuje na baldachýn stromoradia. Prispieva útulnu ulice. Z nej vťahuje život do vnútrobloku a sprístupňuje dlhý priechod skrz, krytý loubím. Využíva prázdno nádvoria a otáča do neho dej. Formuje sa tretia hmota, kompenzujúca nezastavanosť nádvoria – vysoká veža s lukratívnymi bytmi a hotelovými izbami. Komín bývalej továrne odrazu nie je sám.

Nájomné bývanie je síce prechodné, no cieľom bolo navrhnúť dom, neľahostajný k svojej výnimočnej polohe a hlavne dom, v ktorom sa bude dobre bývať.

Na mieste sa miešajú - sú navrhnuté, tri kvality bývania – minimálne a univerzálne mestské nájomné bývanie s meniacimi sa obyvateľmi, kvalitné byty na predaj s nekonečným priehľadom skrz nádvorie na les Vítkova, a (doslova) vysoko lukratívne resp. hotelové bývanie vo veži, využívajúce potenciál miesta, ktorý by inak ostal zanedbaný. Vo vnútrobloku je tak zrazu dosiahnutá diverzita a mestskosť.

​

Dom stojí na rozhraní secesného a klasicistického Karlína, na poslednej parcele superbloku zatiaľ nezasiahnutého korporátnymi megaštruktúrami. Tak by to malo aj ostať. Je to miesto, ktoré srší mestskosťou, zároveň je všadeprítomný zarastený Vítkov. Parcela ponúka na jednej strane pohľad do ruchu mesta, na druhej strane nekonečné priehľady do lesa. Bloková štruktúra je popretkávaná ukážkovo udržovanými parkami. Miestu dominujú iba vytŕčajúce komíny ako fragmenty Karlínskej industriálnej minulosti, všetka nová zástavba si udržiava zdanlivo adekvátnu výšku a nekonkuruje kostolu sv. Cyrila a Metoděje.

​

Materiálovo je Karlín na prvý pohľad pastelový – preto farebnosť súboru riešim jemnou pastelovou omietkou, kombinovanou s hladkým betonovým soklom. Vo vnútrobloku vzhľadom k rôznorodosti hmotových jazykov umocňujem diverzitu exteriérových priestorov odlišnou farebnosťou a dosahujem tak rozličné atmosféry. Domy sú tu odsadené na nožičky, čo jednak odľahčuje ich hmoty, a zároveň tvorí podloubí ku vchodom, alebo len chráni prechádzajúcich pred dažďom. Veža v centre pôsobí lukratívnejšie jemne tvarovanou fasádou zo slonovinovo sfarbeného betonu a veľkými oknami. Zo strany výhľadu na Vítkov je vynechaný jeden modul fasády na súkromnú terasu, chránenú pred pohľadmi susedov. Konštrukčne je dom navrhnutý ako kombinácia stenového a skeletového systému zo železobetónu s murovanými priečkami.