letní semestr 2020_bazén Náplavka Smíchov

Barbora Červeňová

text autorky

Bazén - pôvodne antické thermae, chrám vody, očista tela i duše. Spoločenský zážitok. Dnes je bazén skôr športový či zábavný stánok. Dá sa charakter bazénu transformovať späť? Nemá pri Vltave stáť niečo dôstojnejšie? Šport je v Podolí, nechce Praha chrám vody? Prečo je Podolská Vodárna viac chrám než Podolský bazén?

Navrhujem bazén mestský v pravom zmysle slova - ako inštitúciu.

Južná časť Smíchova je dnes nedokončená štvrť. To sa bude ale vo veľkom meniť. Súčasná podoba Smíchovského brehu akoby bola infikovaná periférnosťou starého Smíchova. Od nábrežia pri Detskom ostrove, skrz trávnaté parčíky sa dostávame k časti so športovými ihriskami, skate-parku, pozvoľnému brehu dnes atraktívnemu najmä pre labute, až k oplotenému areálu športoviska Erpet a prírodnej riečnej krajine s topoľmi. O nejakom jednotnom géniu loci sa tu veľmi hovoriť nedá. Nechcem sa odkazovať ani k Smíchovskému industriálu - jeho posledným fragmentom je už len jeden komín Smíchovského pivovaru. Bazén beriem ako inštitúciu, umiestnenú na jednom z posledných najlukratívnejších pozemkov na brehu Vltavy. Pri železničnom moste, na očiach ľudí vo vlakoch z Čiech, Nemecka, sveta. Bazén navrhujem ako reprezentatívnu budovu, s ktorou sa dá identifikovať.

Bazén stojí na nábreží. Čo je to ale nábrežná budova? Národné Divadlo, hotel Hilton, elektráreň Štvanice, Ministerstvo dopravy, Občanská plovárna, Strakova Akademie, Rudolfinum, Lichtenštejnský palác, Muzeum Kampa, Mánes, vládny areál pod Emauzy, Tančící dům, Podolská vodárna... Spoločný menovateľ? Silná architektúra a Vltava. Čo by mal byť bazén na nábreží? Definíciu nemám, definujem si sama.

Lapidárne tvary. Končím štúdium architektúry tým, čím sme ju začali. Stĺp, architráv, portikus, arkáda, peristyl. Novodobý kameň - betón. Rimania na Smíchove. Bazén tam nemusí stáť 50 rokov, ale kľudne 500.

Národní Divadlo, Národní Knihovna, Národní Bazén.

URBANIZMUS

Plánované nové developmenty nepochybne zmenia tvár južného Smíchova. Nedotýkajú sa však určitých častí, ktoré by bolo treba doplniť. Akupunktúrne teda navrhujem dostavanie nedokončených fragmentov a podporujem tak rytmus blokov a ulíc smerujúcich od mesta k Vltave. Navrhujem doplniť radu nábrežných domov na ulici Hořejší Nábřeží a podporiť tak jej význam, ako aj význam ulíc Na Valentince a Pivovarská. Optimalizujem priečny profil rušnej ulice Hořejší Nábřeží v prospech peších a cyklistov a vysadzujem alej Jerlínov. V ulici u Železničního mostu preťahujem novovznikajúci peší zelený pás smerom k Vltave. Naväzujem na riečnu krajinu, pokračujúcu za železničným mostom a vysadzujem vysoké topoly.

Nový bazén je tak komponovaný na všetky 4 strany. 1. Smerom z mesta na osu ulice Na Valentince umiestňujem hlavný vstup skrz naskrz až na náplavku. K vstupu sa zostupuje o úroveň nižšie, rovnobežne s ulicou. Vzniká predpriestor, pešia zóna, podlubie, arkády.

2. Južný roh domu aj parcely na strih od mesta je otočený k novému parku s neformálnym charakterom podporeným pergolou, ktorá tieni cestičke k Vltave popri parku. Park je ohraničený fragmentom pôvodneho múriku z kyklopského zdiva. Nástup na Železničný most je dôstojnejší.

3. Severný „letohrádok“ je tichá fasáda v parku, s arkádami frontálne prebleskujúcimi medzi stromami. Je tu možnosť vstúpiť do vonkajšej prevádzky bazénu. Namiesto plotu dôvera.

4. Z protiľahlého brehu je bazén antický chrám zrkadliaci sa vo vode, s kompozíciou vysokých stĺpov a chrámovým schodiskom vedúcim do vstupnej haly. Je to najexponovanejší mestský pohľad.

ARCHITEKTÚRA

Dom navrhujem na princípe dvoch úrovní. Pevný sokel nadväzuje na nábrežnú stenu s kobkami a tvorí zázemie domu. Vstupuje sa do jeho útrob - umiestňujem sem šatne, technické zázemie a wellness – časti orientované dovnútra. Druhý level tvorí prepojené plavecké podlažie s prstencom okien a „levitujúcou“ konštrukciou. Krása plynúceho priestoru do všetkých svetových strán je dôvod, prečo vstupujem o poschodie nižšie. To dôležité je nado mnou.

Charakteristické stĺporadia tvoria výraz domu, zároveň slúžia obom úrovniam – vytvárajú rozhranie a tieň na sedenie na terase pri bazéne, ako aj na náplavke pri Vltave na betónovej lavici, opierajúc sa o stenu soklu.

Náplavku ukončujem pozvoľným vstupom do Vltavy pre odvážlivcov, ktorí si chcú zaplávať v rieke. Zachovávam záliv a napájam sa na mestský breh, pozvoľne však prechádzam do mäkkého riečneho brehu s topoľmi. Nový development Šemíkův břeh pokračujúci za mostom podobne plynule kombinuje oba druhy brehov. Mestský, ústiaci z pasáže od mesta k vode, a riečny, ktorý sa napojí na novú lávku na Císařskou louku.

TYPOLÓGIA, PREVÁDZKA, KAPACITA

V sokli navrhujem wellness s vlastnou prevádzkou a šatňami, saunami, možnosťou masáží a horúcim kúpeľom. Intímna chodba wellnesu je osvetlená dlhým strešným svetlíkom z matného skla.

Šatne bazénu navrhujem spoločné s priechodnými kabínkami a jedným veľkým schodiskom, vedúcim do plaveckého podlažia. Je tu plnohodnotný 50-metrový bazén na plávanie, detský bazénik a horúci relaxačný bazén. Spojuje ich dlhá vonkajšia terasa obrátená k výhľadu na mesto, s vyhrievaným bazénom s nekonečnou hranou. Súčasťou je aj detský výukový bazén s oddelenou prevádzkou, šatňami a detskou vstupnou halou s preliezkami. Zamestnanci majú vlastný mokrý a suchý okruh pohybu. Návrhová kapacita celého bazénu je 580 návštevníkov.

KONŠTRUKCIA, MATERIALITA

Chrám má čitateľnú nosnú konštrukciu. Je to óda na stĺp a architráv. Konštrukčný materiál je železobetón, pohľadovú vrstvu tvorí slonovinovo zafarbený betón s veľkým kamenivom. Mohutné nosné stĺpy podopierajú prstenec nosného prekladu, na ktorý sú uložené tenké predpäté rebrá, nesúce ľahkú konštrukciu strechy. Terasa je vydláždená odolnou travertínovou podlahou, interiér chrámu zas jemnou keramickou veľkoformátovou dlažbou.

Silná monochromatickosť interiéru je zjemnená mosadzným detailom zábradlí, dverí a masívnymi drevenými lavicami. Sklenené plochy majú pôsobiť čo najtransparentnejšie, tvoria ich veľkoformátové bezrámové okná.

Osvetlenie je riešené pomocou jemných nenápadných žiaroviek, nenarúšajúc tak chrámovú atmosféru interiérov. V hlavnej bazénovej hale difúzne svieti podhľad a bazén.

Odsávanie vzduchu je riešené plošnými veľkoformátovými komponentami v nízkom podhľade nad rebrami. Vzduchotechnický okruh v sokli odfukuje plyny z vodnej hladiny a bráni kondenzácii na sklenených plochách. Tepelne je bazén vyhrievaný vodou a dohrievaný vzduchom a podlahou.

Strecha je navrhnutá ako čo najľahšia. Je možno ju však plnohodnotne využiť na položenie solárnych článkov. Zároveň je navrhnnutá na retenciu vody, ktorá bude odvádzaná do suterénu a využívaná k závlahe južného parku.

Vstavaná dispozícia priečok vyhovuje súčasným požiadavkám na prevádzku bazénu, dajú sa ale odstrániť a ostáva len chrám. Vyplniť sa dá zas niečím iným.

Smíchovská Náplavka konečne konkuruje Podolskej Vodárne. Je to ale chrám verejný, nie utilitárny. Pražské Thermae.